Vodácky bazár v Brne

 Ako sme prišli k novým člnkom

Je koniec novembra a asi ako jediným z vodákov nám sezóna ešte neskončila. Nie žeby už nebolo dosť zima, to nie, ale priviedla nás k tomu výnimočná udalosť.
Ako každý rok na jeseň sa koná u našich moravských vodáckych susedov vodácky bazár v Brne. Tento rok to vyšlo na 25.a 26. októbra. Je pravda, že my sme tým žili už o mesiac skôr. Nezaobišla sa bez toho ani jediná návšteva u nášho RAQUAckého predsedu Riša. Posledných pár dní sme to prežívali úplne naplno, akurát Hrocho to trošku sabotoval lebo ho nebolo možne zohnať ani v posledný večer pred odchodom. Nakoniec sa ale našlo vysvetlenie, Hrochovi asi nejako blbol mobil, lebo si nenašiel ani jeden neprijatý hovor od nás. Takže jediná možnosť - Hrocho zahoď telefón!

Oetz

Oetz - Rakúske Alpy
30.8.-1.9.2002
Streda večer - ako inak v krčme. Zapíjam s chalanmi predaj svojho horského bicykla, keď ma napadne zavolať Kubovi-vodákovi z Blavi a popriať mu veľa úspechov v Tyrolských Alpách, kde sa chystajú na vodu. Kubo ma hneď prehovára nech idem aj ja s nimi, že príde pre mňa do Kysuce. V piatok skoro ráno vyrážam teda ako jediný z RAQUA teamu do Blavy. Z Blavy odchádzame síce až večer, mám more času a tak pozerám u Kuba vodácke videa. Po videní tých brutalít, ktoré sa dajú prejsť, sa mi zdá že prejdem hocičo. (Toto ma veľmi rýchlo prešlo po splavení ľahšieho úseku prvej rieky v tejto časti Alp.) A to som už po ceste v aute počúval kadejaké strašidelné vodácke historky. Ešťe že som sa stihol poistiť.

Salza

23.-25. august 2002
Ďalší víkend na vode znova v Rakúsku na rieke Salza. Mali sme v pláne síce ísť aj rieku Steyer, ale akosi nevydalo, takže máme čo objavovať aj nabudúce.
Ako vodáci sme fungovali ja s Lacom a náš nádejný nováčik doktor Roman. Taktiež sme robili doprovod aj "akoževodákom" z Martina - Mišo, Ľubo a Milan a ako turisti s nami išli Dandy s Marcelou. Ako vodiča sme využili Mišatuľa.
Už stretávka bola výborná, v lodenici na čističke sa začali otvárač prvé fľaše a to sme ešte ani nevedeli či bude auto, ktoré malo byť okolo 20.00 hod. Toto sa nakoniec zohnalo okolo 22.00 hod a asi dve hodiny sme sa snažili naložiť do neho všetky veci. Keď sa nám to úspešne podarilo, ozval sa majiteľ auta, že si máme vziať iné, čo znamenalo, že budeme musieť znova všetko vykladať a prekladať do iného, aj keď väčšieho auta. Našťastie sa nám to podarilo ukecať a mohli sme vyraziť. Po ceste sa hlavne Martinčania stále dopovali zásobami fernetu, takže cesta do Blavy ubiehala pomerne rýchlo. Prvé problémy začali v Bratislave pred hranicami s Rakúskom, keď tvrdým chlapom z Martina začali mäknúť žalúdky a robili sme nútené zástavky na pregrc. Potom už spali počas celej cesty ako bábätka.

Soča

3.-7.7.2002
Dlho plánovaná akcia Soča 2002 je zrazu tu. Zraz o 18.00 hod pri Zajkovej garáži, ktorá slúži "dočasne" ako lodenica. Stretli sme sa všetci : RAQUA team, teda Hrocho, Zajo a ja, ako vodácka časť zájazdu, Amuša, Martin, Dandy, Marcela, Erich a Mišo ako cykloturistická časť zájazdu. Keď som zbadal množstvo bagáže, lodí a bicyklov, ktoré sme chceli so sebou vziať, mal som troška obavy o miesto v prívese, ale nakoniec sme všetko natlačili a dokonca ostal aj voľný priestor. Okolo pol deviatej bolo už aj auto, takže sme mohli vyraziť. Prvá zástavka bola hneď v Žiline, odkiaľ sme sa museli vracať, pretože sme zabudli vodotesný foťák na vodu. Aká by to už bola Soča bez fotiek.

Belá

Znovu Belá, znova horný úsek, znova 13 kubíkov. Zajko, Hrocho a ja sa pohrávame vo vlnkách, skúšame nájazdy a slučky - skrátka pohoda. Teda až na Hrochove dve krysy. Ešte že sme si kvôli signalizácii nastriekali pádla svetielkovou zelenou a červenou farbou, inak by sme ho Lacovi len ťažko chytali - fest dobrý nápad. Znova ďalšie fotky do ročenky, tentokrát fotil z brehu Erich. Celkom vydarená rozlúčka s jarnou Belou, vody už asi nebude.

Belá

Belá klesá - 13 kubíkov - je to už málo, ale aj tak ideme so Zajkom na horný úsek od sútoku Kôprovho a Tichého. Aj keď sa to už nedá porovnať s vodou z nedele 5.5., ale zasa sa dá zastaviť a poihrať. Aspoň sme porobili fotky do ročenky. Ľubo síce jedenkrát vykrysil ale v pohode. Jaj, veru už to bolo úplne o niečom inom ako v nedeľu.

Belá

5.5.2002
Znovu v Tatrách. Belá má cca 26 kubíkov. Tentokrát ja, Zajko, Hrocho a Juro. Voda stúpla a vyzerá to nádherne. Ja s Hrochom sa rozhodujeme pre horný úsek Belej + kúsok z Kôprovho potoka. Ten je samý skok medzi balvanmi v úzkom koryte. Spád je naozaj veľký. Slabá triaška v rukách od strachu, ale toto si neodpustíme. Ktovie kedy tu bude znova voda.

Belá

Piatkový telefonát od Petra z Martina hneď zmenil plány na víkend. Belá má 17 kubíkov. To si nemôžme nechať ujsť. Ľubo súhlasí a ako ďalší je tu Mišo. Stretávka s Peťom a Rudom - vodákmi z Martina, veľká káva, pivko a ideme na to. Ja s Peťom sa dohadujeme na vrchný úsek z Podbanského po Kokavský most. Úsek sme zvládli v pohode. Tu nás už čaká Zajo a Rudo. Mišovi Tuľovi sa do toho moc nechce, tak aspoň berie auto. Voda v pohode, skôr ľahká ako ťažká. Od minulého roku sme vodácky naozaj povyrástli. Len chudák Peter z Martina sa dvakrát vykrysil preto, že ho miatla naša náhla zmena rýchlosti pri pokuse o vyhrávanie sa.
Koniec bol pri moste do Kokavy. Ďalej sa to už moc neoplatí. Podvečer sme si ešte išli pozrieť Belú hore od sútoku Tichého a Kôprového potoko po Podbánske. To by bol nášup. Jeden válec za druhým, všetko splývalo do jedinej pereje až do Podbanského. Tak toto si dáme zajtra.

Veľkonočný vodácky víkend

29.-31.3.2002/
Konečne väčšia akcia na vode. Účastníci z Trenčína, Bratislavy a Kysuce. Hneď v prvej krčme v Budatíne sme získali ďalšieho vodáka do partie : Maťa z Diviny. Nádherný víkend aj keď skoro bez vody. Ako prvý objekt bola vytypovaná Varínka, kde však žiadná voda nebola. Presun na "Barborke" /Zajkova škoda sto/ na Jazierce pri Ružomberku ani netrval tak dlho. Hneď sme išli na splav Revúcej a to až niekde úplne zhora, kde sme začali splavovať mokré kamene v koryte rieky. To by som naozaj neveril, že také niečo sa dá splaviť. Aj keď za väčšej vody to môže byť pekné.
Večer v krčme pri pivku stál naozaj za to. Sedel som s strede a z každej strany som počul rozprávanie o vode, vlnách a divokých splavoch, pričom som nevedel kde mám skôr natŕčať uši, aby mi niečo dôležité neušlo. Nikto sa nikam neponáhľal a pivo báječne chutilo a stúpalo do hlavy.

Vadičovský potok

Vody je všade po dažďoch veľa a s týmto vedomím sa dá v robote len ťažko vydržať. Telefonát Zajacovi a je rozhodnuté : Ide sa na vodu. Ale kam a s kým a komu pripadne nevďačná úloha vodiča? Ďalšie telefonáty a vodič je na svete - Peťo Laš aj s frajerkou. Rýchlo sa prezliecť, nahodiť záhradku a člnky na kilečko a vyraziť. Zdržanie s tankovaním bez peňazí, potom s peniazmi, vyzdvihnúť Peťa s Mirkou a vyraziť do Vadičovskej doliny.

Bystrica

 E-mail Hrochovi do Nemecka
Subject: Vodácka nedeľa
Nazdar Hrocho.

Trochu ťa naseriem, ale včera (10.2.2002)sme so Zajkom boli na vode. Nádhera. U nás celkom pršalo a preto bolo vody všade dosť, tak sme sa nevedeli rozhodnúť, či ísť Varínku alebo Bystricu. Nakoniec sme sa rozhodli pre Varínku s tým, že ak bude čas ešte stihneme aj Bystricu. Šoféra nám robil Šaňo a aby mu nebolo dlho, zobral si aj Janu.
Už keď sme prišli do Belej, bolo vidno, že vody je viac ako pred týždoom a preto sme išli ešte vyššie, až spoza odbočky na Lutiše.

Varínka

2.2.2002
Zajko, Hrocho, Rišo, Mišo - vodič
Stav vraj 33 cm - 8,6 kubíka v Stráži
Ráno o 08.00 hod v garáži. Prípravy záhradky na kilečko trvali hrozne dlho. Ešte, že nás napadlo ísť najprv pozrieť dobrým autom stav vody na Bystrici:slabota : 74 cm - 6,4 kubíka. To by sa naozaj nedalo. Rýchlo na Varínku cez Zborov a Radôstku a na Varínke to už vyzeralo lepšie. Znovu do garáže, pre Miša, nahodiť člny a vyraziť. Kilečku sa člnový náklad moc nepozdával a začalo štrajkovať. Takže znova do garáže, pozrieť motor, prečistiť sviečky a zasa vyraziť. Tentoraz už "kilečko" celkom išlo a došli sme až do Belej. V strede lyžiarskej sezóny sme s člnmi na streche auta budili v Terchovskej doline značnú pozornosť miestnych aj tých, ktorí išli za lyžovačkou do Vrátnej.

Voda celkom v pohode. Snažili sme sa ísť takticky, slučkami, využívať vracáky a tak, aby sme získali návyk na ťažšiu vodu. Aj keď nie vždy sa nám aj darilo. Na jednom skoku sme počuli len hukot vody a zrazu nám Zajko zmizol z dohľadu a videli sme ho až v perejach za skokom. Samozrejme, že sme skočili za ním a bol to skok niečo okolo metra práve v celkom dobrom úseku. Neskôr to už bola len taká WW I ku koncu s len malými možnosťami na blbnutie. Vystúpili sme až vo Varíne, kde nás už čakal ufrflaný Mišo. Ani sa mu nečudujem po dvoch-troch hodinách sedenia v aute.
Celková bilancia : Varínka je v pohode, zaobišla sa bez krýs.