Znovu Belá, znova horný úsek, znova 13 kubíkov. Zajko, Hrocho a ja sa pohrávame vo vlnkách, skúšame nájazdy a slučky - skrátka pohoda. Teda až na Hrochove dve krysy. Ešte že sme si kvôli signalizácii nastriekali pádla svetielkovou zelenou a červenou farbou, inak by sme ho Lacovi len ťažko chytali - fest dobrý nápad. Znova ďalšie fotky do ročenky, tentokrát fotil z brehu Erich. Celkom vydarená rozlúčka s jarnou Belou, vody už asi nebude.
12. mája 2002
8. mája 2002
Belá
Belá klesá - 13 kubíkov - je to už málo, ale aj tak ideme so Zajkom na horný úsek od sútoku Kôprovho a Tichého. Aj keď sa to už nedá porovnať s vodou z nedele 5.5., ale zasa sa dá zastaviť a poihrať. Aspoň sme porobili fotky do ročenky. Ľubo síce jedenkrát vykrysil ale v pohode. Jaj, veru už to bolo úplne o niečom inom ako v nedeľu.
5. mája 2002
Belá
5.5.2002
Znovu v Tatrách. Belá má cca 26 kubíkov. Tentokrát ja, Zajko, Hrocho a Juro. Voda stúpla a vyzerá to nádherne. Ja s Hrochom sa rozhodujeme pre horný úsek Belej + kúsok z Kôprovho potoka. Ten je samý skok medzi balvanmi v úzkom koryte. Spád je naozaj veľký. Slabá triaška v rukách od strachu, ale toto si neodpustíme. Ktovie kedy tu bude znova voda.
4. mája 2002
Belá
Piatkový telefonát od Petra z Martina hneď zmenil plány na víkend. Belá má 17 kubíkov. To si nemôžme nechať ujsť. Ľubo súhlasí a ako ďalší je tu Mišo. Stretávka s Peťom a Rudom - vodákmi z Martina, veľká káva, pivko a ideme na to. Ja s Peťom sa dohadujeme na vrchný úsek z Podbanského po Kokavský most. Úsek sme zvládli v pohode. Tu nás už čaká Zajo a Rudo. Mišovi Tuľovi sa do toho moc nechce, tak aspoň berie auto. Voda v pohode, skôr ľahká ako ťažká. Od minulého roku sme vodácky naozaj povyrástli. Len chudák Peter z Martina sa dvakrát vykrysil preto, že ho miatla naša náhla zmena rýchlosti pri pokuse o vyhrávanie sa.
Koniec bol pri moste do Kokavy. Ďalej sa to už moc neoplatí. Podvečer sme si ešte išli pozrieť Belú hore od sútoku Tichého a Kôprového potoko po Podbánske. To by bol nášup. Jeden válec za druhým, všetko splývalo do jedinej pereje až do Podbanského. Tak toto si dáme zajtra.
Koniec bol pri moste do Kokavy. Ďalej sa to už moc neoplatí. Podvečer sme si ešte išli pozrieť Belú hore od sútoku Tichého a Kôprového potoko po Podbánske. To by bol nášup. Jeden válec za druhým, všetko splývalo do jedinej pereje až do Podbanského. Tak toto si dáme zajtra.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)