historia


Historia Raqua teamu sa začala sa písať niekedy v roku 1999, keď sme vyskúšali splaviť Váh na pramici so Spídim a jeho dcérami. Zažili sme riadny kus adrenalínu pri tom, čo sme takmer vošli do nezjazdnej pereje v miestach, kde sa v súčasnosti nachádza priehrada vodného diela. Potom sme sa párkrát zúčastnili raftingu v Čuňove, kde Rišovi učarovala sloboda pohybu na vode v kayaku. Odvtedy robil všetko pre to, aby ho mal. Prvý kayak - nafukovací Traveler od Gumotexu bol kúpený na konci roku 2000 a pokrstený ako kajman.

Ani ho nebol čas riadne vyskúšať a v roku 2001 už boli kajaky-kajmany štyry : Rišov, Zajkov, Hrochov a Spidiho.

A na jar začali prvé výlety - Kysuca, Orava. Boli sme naozaj chytení - kayakingový ošial nás zasiahol naplno. Slabé kusy odpadli hneď po prvých kúpačkach v studenej vode Kysuce či Belej.


Na Soči v Slovinsku sme prvý krát poznali rozdiel medzi nafukovacím a plastovým kayakom a začali znova snívať. Na Zajkov podnet sme si po lete kúpili novinku - Pyranha Ina Zone 220 a začali skúšať prvých eskymákov, zatápanie špice a surfovanie na malej vlnke pri Skalke. Aj keď sme boli iba traja - Hrocho , Zajko, Rišo, nebol týždeň aby sme neboli na vode a svojich miláčikov sme neopúšťali ani v zime.


Na ródeu v Čuňove sme videli čo všetko sa dá na ródeovom kayaku dokázať, a na konci roku 2002 sme vymenili člny za pravé ródeovky. V zime sme celé hodiny dokázali snívať o vode a týmto vírusom sme sa snažili nainfikovať aj ďalších ľudí. Žiaľ neúspešne. A po zime sme ostali už len dvaja (Hrocho nás po dlhom trápení opustil a prešiel na dráhu horského cyklistu). Zajko a Rišo - dvaja kayakári na Kysuciach.
Už skončili zlaté časy vlnky pri Skalke. Dievčence na brehu hore bez... Že by kayaking na Kysuci nemal budúcnosť... Ťažko povedať, ale už sa teším na jarnú vodu, jesenné dažde, čuňovskú niagaru a výlety do neznáma.
A ešte k názvu: Raqua ako riders aqua - jazdci vody, čo je taká skomolenina angličtiny a latinčiny a nie /ako si iste všetci myslite/ chrbtica po katalánsky. Začínali sme na raftoch ako Aqua team Kysuca a ako kajakári-skutočný jazdci sme sa predsa museli odlíšiť od materského teamu. Aj keď foneticky aj symbolicky to má  veľa spoločného s názvom truhlárskeho výrobku určeného pre mŕtvoly. Nakoniec to skončilo už len ako Richardova AQUA.