Salza

Ako dôstojne zakončiť vodácku sezónu? Do rany nám padla Salza v Rakúsku už aj preto, že sme všade počuli len o tejto peknej rieke a vraj aká vhodná by bola pre nás. Že by bola naozaj až taká ťažká alebo nás niekto podcenil? Zišla sa výborná zostava : Zajko, Laco, Rišo a Ďuri sťa by vodič.
Po celej noci v aute sa nám už naozaj nedalo spať a hneď po rozvidnení sme sa išli pozrieť na vodu. "To sa dá splaviť" boli prvé Lacove slová po tom ako sme zbadali potôčik veľkosti "Vajčovky" v letných mesiacoch. Ešte že sme mali so sebou aj spružovač nálady. Hodnú chvíľu trvalo kým sme Laca predsvedčili, že je to takmer nemožné a autom sme museli prejsť dolu prúdom rieky ešte poriadný kus až po maďarský kemp, kde konečne bol dostatok vody na naše hrátky. Krištaľovo čistá alpská riečka a farby jesene na okolitých stromoch - nádhera. Pereje sa striedali s kľudnou vodou a vlny boli ako stvorené na rodeové prvky. Vybláznili sme sa naozaj všetci vrátane Ďuriho, ktorý bol na vode prvý krát. Do kempu v Palfau sme prišli až so zotmením, niečo do brucha, dopiť vzpružovač nálady, zaľahnúť do indianského tipí a ráno znova na vodu. Naozaj nádherne prežitý víkend. Kto nebol môže ľutovať. Len škoda, že sme jednou ranou neurobili aj blízky Steyer. Možno nabudúce.

Belá

 
Znova Belá. Podľa teletextu mal byť naddostatočný stav vody, až 20 kubíkov, čo nám najprv nahnalo strach, avšak pri pohľade na vodu sa nám odvaha znova vrátila. Vody akurát.
Začiatok ako stabilne pri Kokavskom moste, kde sme zo svojimi nafúkovacími kajmanmi pôsobili ako atrakcia pre susedného koňa a náhodných turistov. Zajac, Dandy a Richard. Mišiak v úlohe vodiča na stále naštartovanom citroene. Problémy s kľúčikom v zapaľovaní nás sprevádzali počas celého výletu avšak plavbu riekou nám zneprijemniť naozaj nemohli. Aj počasie nám vyšlo a tak sme prvý krát prešli celú rieku Belá až do L. Hrádku. Samozrejme nazaobišlo sa to bez kúpačky, ale to už k vode patrí. Len a keby nebolo toho tankovania spojeného so zalomením kľúča v zapaľovaní na konci výletu… ale to už je o inom.

Bela 2001 from raqua on Vimeo.

Soča, Koritnica

Slovinsko
Takže nám to naozaj vyšlo. Náš prvý dotyk so svetom skutočných vodákov sa uskutočnil vďaka družbe s vodákmi z Trenčína ("Džekym") a spolupráce s cestovkou Tulák. Dostali sme sa na severný cíp Slovinska do srdca Triglavského národného parku v Julských Alpách. Nádherné takmer tatranské scenérie so snehom na vrcholoch hôr a slniečkom na opaľovanie v dolinách. Rieka alpsky studená s množstvom vĺn, válcov, vracákov a perejí. Naše vodácke duše radosťou zaplesali. Teda vlastne kajakárske, pretože aj tu zastupovali Aqua team Kysuce práve kajakáry na nafukovacích kajmanoch.

Dunajec - Pieniny

apríl 2001
Pieniny sa ako každý rok aj tento ukázali ako akcia s najväčším počtom zúčastnených. Dobrá atmosféra bola navodená už po ceste v aute za pomoci vína a celá akcia sa niesla v znamení West extra dávky, čo zasvätený môžu len potvrdiť. Kúpanie v studenej vode napriek teplému počasiu nebolo príjemné najmä pre niektorých kajakárov. Ako raritu treba uviesť splav potoka Lipník ústiaceho do Dunajca v Červenom Kláštore, ktorý bol dostatočne rýchly a na hranici splavnosti bol prejdený bez prenášania. Len večerná atmosféra na chate bola trocha popsutá, za čo asi mohol dážď...
Na spiatočnej ceste sme ešte ako zdatný vodáci využili dostatočný stav vody na rieke Belá a kto naozaj nemal dosť vyskúšal si aj kanál v Lipt. Mikuláši. Naozaj vydarený víkend a už teraz sa teším na ďalší rok.

Orava

marec 2001
Pekné jarné počasie, dobrá nálada a nové nafukovacie kajaky - kajmany, to boli tie správne igrediencie na prvý výlet v roku. Výborná zostava v jednom aute : Zajko, Dandy, Richard a Mišo ako vodič. Už prechod autom cez Dolný Kubín zvestoval, že vody v rieke je žalostne málo, ale aj napriek tomu sme to s nádejou hnali autom stále vyššie. Až v Sedliackej Dubovej sme definitívne prišli na to, že vody v tejto malebnej riečke naozaj nieto. Nafúkať "kajmany" a hurá na to. Po vodáckej stránke to bola naozaj bieda a to nielen z našej strany. Na vine bol malý stav vody a kamene na dne rieky, ktoré neúnavne narážali na spodok člnov. Takto sme sa dokázali šmrdluchať až do Dolného Kubína, čo nám však okolitá príroda dostatočne vynahradila pohľadom na pred nami utekajúce volavky ako aj na Oravský Podzámok z hladiny rieky. Bola to pekná plavba, ale my sme chceli predsa len nejaké tie vlny a táto rieka by sa hodila skôr pre pramice.