13. mája 2001

Soča, Koritnica


Slovinsko
Takže nám to naozaj vyšlo. Náš prvý dotyk so svetom skutočných vodákov sa uskutočnil vďaka družbe s vodákmi z Trenčína ("Džekym") a spolupráce s cestovkou Tulák. Dostali sme sa na severný cíp Slovinska do srdca Triglavského národného parku v Julských Alpách. Nádherné takmer tatranské scenérie so snehom na vrcholoch hôr a slniečkom na opaľovanie v dolinách. Rieka alpsky studená s množstvom vĺn, válcov, vracákov a perejí. Naše vodácke duše radosťou zaplesali. Teda vlastne kajakárske, pretože aj tu zastupovali Aqua team Kysuce práve kajakáry na nafukovacích kajmanoch.

Prvý deň nás privítal dažďom a hmlou ale aj napriek tomu sme splavili časť Soče a Korytnicu. Druhý deň však už slniečko nevydržalo a začalo hriať naše telá studené od kúpačky v 2 -3 stupňovej vode. Bola to ľadová sviežosť čo trvá a trvá a trvá ako v jednej z priblblých reklám. Možno mali pravdu tí čo tvrdili, že bez eskymáka to moc nejde. Na vlastnej koži sme pocítili dojmy vodákov začiatočníkov, ktorí sa vrhli do niečoho na čo naozaj nemajú. Podľa toho aj vyzeral celý splav štvorkového úseku Soče. Po dosiahnutí začiatku slalomovej trati v Trnovom som si ledva zatlačil späť oči vybúlené počas celej jazdy a na vlastnej koži som prvý krát pocítil strach o vlastný život. Bol to taký príval adrenalínu, že po jeho opadnutí som sa cítil omámený ako po dobrej opici. Aj to už je za nami.