Ako dôstojne zakončiť vodácku sezónu? Do rany nám padla Salza v Rakúsku už aj preto, že sme všade počuli len o tejto peknej rieke a vraj aká vhodná by bola pre nás. Že by bola naozaj až taká ťažká alebo nás niekto podcenil? Zišla sa výborná zostava : Zajko, Laco, Rišo a Ďuri sťa by vodič.
Po celej noci v aute sa nám už naozaj nedalo spať a hneď po rozvidnení sme sa išli pozrieť na vodu. "To sa dá splaviť" boli prvé Lacove slová po tom ako sme zbadali potôčik veľkosti "Vajčovky" v letných mesiacoch. Ešte že sme mali so sebou aj spružovač nálady. Hodnú chvíľu trvalo kým sme Laca predsvedčili, že je to takmer nemožné a autom sme museli prejsť dolu prúdom rieky ešte poriadný kus až po maďarský kemp, kde konečne bol dostatok vody na naše hrátky. Krištaľovo čistá alpská riečka a farby jesene na okolitých stromoch - nádhera. Pereje sa striedali s kľudnou vodou a vlny boli ako stvorené na rodeové prvky. Vybláznili sme sa naozaj všetci vrátane Ďuriho, ktorý bol na vode prvý krát. Do kempu v Palfau sme prišli až so zotmením, niečo do brucha, dopiť vzpružovač nálady, zaľahnúť do indianského tipí a ráno znova na vodu. Naozaj nádherne prežitý víkend. Kto nebol môže ľutovať. Len škoda, že sme jednou ranou neurobili aj blízky Steyer. Možno nabudúce.
