15. mája 2016

Belá


Konečne Belá. Podľa stavu snehu a počasia som mal zlý pocit, že tento rok to odtečie bez toho aby som to čo len raz spláchol. Našťastie voda po dažďoch trochu stúpla na nejakých 80 cm a s kajakarským guru Mirkom sme to dali hneď dvakrát. Ten pocit súznenia ako sme vymetali každý vracák a vlnku, joj, len dúfam, že bol vzájomný. Ako sme pred druhou jazdou konštatovali výkonnostný vzostup Majla, zrazu v diaľke v spoločnosti dvoch ženičiek na nás Majlo mával a pokrikoval. Toto je Belá, stretneš tu spriaznené vodácke duše. Objatia, bozky, trochu nikotínu, ďalšia parádna jazda, u Naďky káva....
Po rozlúčení sa s vodáckými bratmi som sa vybral na cyklovýlet Kôprovou dolinou.  V nohách som   ešte cítil svalovicu zo včerajšieho behu po pádlovaní na rozvodnenej Kysuci. Chodím tu každý rok a vždy sa dostanem len po vodácku časť tejto tatranskej doliny, bolo načase to zmeniť. Výhľady na Kôprovský potok stáli za to, škoda, že táto voda sa nesmie jazdiť. Tak som došiel až po Kmeťov vodopád, kde mi miestny fotograf urobil foto aj s bicyklom.