3.-7.7.2002
Dlho plánovaná akcia Soča 2002 je zrazu tu. Zraz o 18.00 hod pri Zajkovej garáži, ktorá slúži "dočasne" ako lodenica. Stretli sme sa všetci : RAQUA team, teda Hrocho, Zajo a ja, ako vodácka časť zájazdu, Amuša, Martin, Dandy, Marcela, Erich a Mišo ako cykloturistická časť zájazdu. Keď som zbadal množstvo bagáže, lodí a bicyklov, ktoré sme chceli so sebou vziať, mal som troška obavy o miesto v prívese, ale nakoniec sme všetko natlačili a dokonca ostal aj voľný priestor. Okolo pol deviatej bolo už aj auto, takže sme mohli vyraziť. Prvá zástavka bola hneď v Žiline, odkiaľ sme sa museli vracať, pretože sme zabudli vodotesný foťák na vodu. Aká by to už bola Soča bez fotiek.
Ďalšie cesta už pokračovala v pohode až do Slovinska, kde sme došli na druhý deň ráno. Celou cestou nám pršalo, ale vodácka časť výpravy bola voči dažďu ľahostajná. Horšie na tom boli cykloturisti. V Slovinsku sme odbočili na vodopád Savica, ktorý chcel vidieť každý z nás. Naozaj stál za to. 31 metrov vysoký vodný stĺp, ktorý rozprašoval vodu na všetky strany, takže nám pri ňom ani nevadil dážď. A to ani nevravím o vode, ktorá bola ďalej. Naozajstná zverina. Možno taká sedmička? Veru brutalita, ale aj tak sme pozerali viditeľné úseky a rozmýšľali o ich teoretickom prejazde. Po Savici sme cestou okolo Sávy Bohjinky pozerali okolie a rieku, ktorá sa z cesty zdala naozaj slabá. Na druhej strane zasa prestalo pršať a vyšlo slnko, takže aj cyklisti mali dôvod na radosť. Zamierili sme dolinou Bystrice k horskej chate Aljažev dom, kde sme vysadili turistickú časť výpravy. Predtým sme ešte pozreli ďalší vodopád Prerič. Turistov sme mali vyzdvihnúť až na druhej strane hôr po prechode do doliny Soče. My sme zatiaľ autom išli cez horský prechod Vršie do údolia Soče, kde sme pozreli prameň - izvir Soee. Naozaj unikátny úkaz, kedy celá rieka spod zeme vychádza napovrch, pričom množstvo vody je hneď od počiatku asi ako Kysuca za väčšej vody.
Hneď po príchode k prvému kaňonu Soče sme sa stretli s Džekym a chalanmi z Trenčína, ktorý nám oznámil, že voda na Soči je taká veľká, že je zakázané splavovať. Takže kvôli tomuto sme tu išli? Ešte že bolo čo pozerať, pokecať so známymi a hlavne rozdávať tričká RAQUA teamu, ktoré vybavil Hrocho.
Ubytovali sme sa v dedine Cezsoča pri kempe, ktorý sa nám naozaj nechcelo platiť. Radšej necháme na pivo a cigarety. V tomto znamení sme si aj popíjali a pofajčievali celý večer do neskorej noci a tak to pokračovalo aj ďalšie dni.
Na druhý deň sme konečne mohli ísť na vodu. Vody bolo veľa, takže obavy zo šúchania o dno boli zbytočné. Išli sme priamo od kempu a to až po slalomovú dráhu v Trnovom. Išli s nami aj Blaváci, teda nás bolo asi 15 kusov. Úsek po Srpenicu bol v pohode, len také oleje a zaujímavé to začalo byť až v Srpenici. Tu som sa topil minulý rok. Dúfal som, že si to nezopakujem. Ako prvý z RAQUA teamu išiel Hrocho. V prvej vlne, ktorá mi bola osudná minulý rok sa cvakol a po chvíli som videl hlavu vedľa lode. Takže vykrysil. Za ním som išiel ja a vo válci som videl prechodné miesto a preto som hneď Zajkovi kričal aby išiel priamo za mnou. Poslúchol, ale asi bol taký prekvapený tým, že ten válec prešiel, že sa prevrátil na malej vlnke pri brehu a tiež vykrysil. Ja som bol našťastie v pohode, ale nevedel som čo bude ďalej, veď minulý rok som to skoro celé preplával povedľa člna. Ďalej to bolo obdobné, vlny veľké, miesto vracákov za kameňmi boli iba karfioly, takže na vyhranie sa nebolo pre nás moc miesta. Noazaj pekný úsek rieky. V Trnovom nad slalomkou sme ukončili našu vodnú púť a autom sa doviezli do kempu.
Podvečer sme išli rieku Korytnicu. Hneď na začiatku bol pekný kaňon široký 1,5 - 3 metre. Voda sa v ňom len tak vliekla ale aj tak sa našla ďalšia krysa. Hrocha pricapilo na skalu a prevrátilo. Ďalej to už bolo dobré, bez krýs a inej hávede. Aspoň sme sa vyhrali na vlnkách. Až v dolnej časti znova Hrocho vykrysil. Naozaj dobrá úroda krýs.
Cyklisti zatial išli na bicykloch na Vršič, teda to čo sme my už mali prejdené autom. Ale nevyšli všetci. Erichovi sa stal úraz, teda spadol z bicykla a rozbil si ruky, kolená a odrel brucho. Naozaj nepríjemné. Týmto bol z ďalšej činnosti vyradený a robil nám závozníka a dvorného fotografa pre RAQUA team. Ostatný prežili.
Na ďalší deň sme išli horný úsek Soče a to od prvej soutesky. Znova aj s blavákmi. Zo začiatku to bolo slabé, ale keď sme prišli k časti nazvanej bunker radšej sme si to išli pozrieť z brehu. Teda iba RAQUA team. Rieka tu bola užšia a v ceste jej stáli balvany, ktoré krásne obmývala a bolo to viac dole kopcom, takže to robilo celkom pekné vlnky, našťastie aj s vracákmi na zastavenie. Všetci sme to prešli bez ujmy a podľa mňa to bol asi najkrajší úsek rieky, teda z tých ktoré som na Soči išiel. Ďalej boli tiež pekné miesta na hranie až po úsek, kde odpadli zo steny na brehu kamene, ktoré zatarasili rieku a vytvorili katarakt z ostrých balvanov. Pozerali sem síce ako to blaváci išli, ale na to sme nemali odvahu. Možno nabudúce.
Ďalší dobrý /rozumej ťažší/ úsek bol ďalší kaňon Soče. Blaváci ho išli v pohode a keď som videl, že sa to dá, rozhodol som sa ísť aj ja. Zajko s Hrochom si to nechali újsť a tým pádom prišli o možnosť ďalšej krysy. Ja som ju mal. Teda vrch soutesky bol celkom v pohode a keď som už bol v tom, nedalo sa vystúpiť. V bazéniku som dostal posledné pokyny ísť nájazdom z prava a vošiel som do toho. Samozrejme nájazdom zo stredu a už som nemal možnosť to korigovať a natlačilo ma priamo na stenu v esíčkovitej zátačke. Pod vodou som sa ešte snažil eskymovať, ale keďže som bol zaseknutý na kameni, tak to nešlo. Preto som sa vykrysil, ale v tom momente ma to pustilo a už bolo neskoro zakladať stehná do opierok. Ďalšia zbytočná krysa. Dojazd do kempu bol celkom hravý ale po predchádzajúcom úseku už na nejaké veľké hranie nebolo síl.
Ďalšie dva dni sme už chodili iba tento horný úsek. Mňa lákal úsek "bunker" a kaňon, kde som vykrysil. Našťastie potom som ho dva krát dal celkom v pohode a tak sa mi trošku zdvihlo sebavedomie, inak neviem. Mišovi sa na Travelerovi podarilo bez krysy dať úsek "bunker" a Hrocho tam vtedy zrovna vykrysil. Mišo to bral ako veľké povzbudenie a Hrocha si celou cestou doberal.
Týmto sa náš vodácky výlet skončil. Cyklisti prešli bez bicyklov na vrch Kanín a na bicykloch si išli pozrieť vodopád Boca. Tiež okolo Soče a Korytnice, takže mali o panorámu postarané.
Cestu nazad sem absolvovali s malou ujmou, ktorú si odniesla pneu na vozíku. Dostali sme defekt a ťahali sme ju za sebou až kým sme ju úplne nevydrali. To sme si všimli až v Žiline. Bola noc a nám robilo problém vymeniť rezervu. Našťastie aj toto sme vyriešili a všetko dopadlo dobre.
