Vadičovský potok

Vody je všade po dažďoch veľa a s týmto vedomím sa dá v robote len ťažko vydržať. Telefonát Zajacovi a je rozhodnuté : Ide sa na vodu. Ale kam a s kým a komu pripadne nevďačná úloha vodiča? Ďalšie telefonáty a vodič je na svete - Peťo Laš aj s frajerkou. Rýchlo sa prezliecť, nahodiť záhradku a člnky na kilečko a vyraziť. Zdržanie s tankovaním bez peňazí, potom s peniazmi, vyzdvihnúť Peťa s Mirkou a vyraziť do Vadičovskej doliny.

Vajčovka je riadne mohutná. Začíname pri moste medzi Horným a Dolným Vadičovom. Horný regulovaný úsek bol celkom dobrý s peknými valcami, na ktoré treba viac vody. Stredný úsek dosť nebezpečný s prírodnými prekážkami s prestávkami na prezretie neprehľadných úsekov a prenášaním Hučidla. Na ten skok naozaj nemáme. Zatiaľ. Na dolnom úseku voda naberá na mohutnosti, valce čoraz väčšie a dá sa v nich dobre zapichnúť. Ako sa tak vyhrávam po ceste dole prúdom, Zajka stále registrujem kus pred sebou. Zrazu ho zbadám ako je vo vode pri brehu, drží sa niečoho pri brehu s člnkom natočeným proti prúdu za jedným z dosť veľkých valcov a čaká na mňa. Asi sa chce vyhrať v tom valci a čaká kým prejdem, napadlo ma. Keďže to vypadalo na dosť veľký valec, nechcel som ani ja premeškať svoju šancu, nad valcom som sa otočil proti prúdu a smeroval tam, kde to najviac bublalo.
Ako som sa tak blížil k valcu a Zajkovi na jeho boku, zbadal som, že Ľubo vôbec nečaká na mňa, ale je von z člna, stojí po kozy vo vode, v jednej ruke drží čln a snaží sa ho udržať. Keď som videl jeho pohľad, vedel som, že je zle a v tej studenej vode sa mu asi nerelaxuje najlepšie. Toto všetko mi prebehlo hlavou kým som sa ocitol v tej "práčke". Najprv som sa snažil vysurfovať z valca bokom , ale keďže mal naozaj silný ťah tak to nešlo. Nechal som aspoň zapichnúť špicu s tým, že vo sviečke sa mi z toho podarí dostať, ale keď ma po druhej sviečke preloopingovalo pod vodu, mal som toho dosť. Je pravda, že som to skúšal párkrát zdvihnúť, ale práčka fungovala znamenite, tak som to vzdal a vykrysil som z člna bez výčitiek svedomia. Kým som sa dostal nad hladinu, čln bol odo mňa asi päť metrov a stále sa vzďiaľoval. Snažil som sa utekať za člnom, ale párkrát som sa šmykol a padol do vody, tak som začal "akožeplávať" za člnom. Veď je to to najdrahšie čo mám. Musím ho zachrániť. Nahodil som rýchleho kraula a pádil si to cez Radoľu po vode. Nakoniec som ho dobehol, vyložil na breh a išiel sa pozrieť za Ľubom. Zajko už tiež oddychoval na brehu aj s člnom a rozprával mi svoj zážitok v pračke. Vo valci sa vôbec nechcel hrať, avšak valec sa nepekne zahral s ním. Ako ním prechádzal stiahol ho dozadu a preloopingovalo ho cez zadok. Ako mu dvíhalo špicu do neba, ešte ma hore hlavou zbadal ako sa k nemu po prúde blížim a už ho mlelo v tej práčke. Vykrysil a čln si držal pri brehu vo vode. Ruka vykrútená, pádlo kdesi v konároch. Vtedy som práve vošiel do práčky ja, takže mal výborný výhľad na proces prania dočista.
Kto by povedal, že sa nám práve doma za humnami na nejakej Vajčovke zadarí obom prvá krysa v tomto roku. No čo, každá skúsenosť dobrá. Koniec Vadičovky bol bez nejakých problémov aj keď voda bola pomerne silná a rýchla v úzko koryte. Kysuca, prúdy pod mostom, vyliezanie pri garážach, rýchlo do suchých handier a to už bol koniec tejto "pohodovej jízdy". Ďalšia skúsenosť.