Vadičovský potok

Ledva sme oslávili Nový rok 2003 a vodácka sezóna už začína. Zblblé počasie spôsobilo, že Vadičovský potok má dobrý stav na jeho splav už v tretí deň nového roku. Toto som si všimol z autobusu po ceste z roboty a tak rýchlo vystupujem na najbližšej zástavke a bežím do lodenice. Vedel som, že chalanov nemá cenu volať, pretože Zajko nemá bundu a Hrocho má "zlý" čln, takže volám iba Zajkovi, či by ma nehodil do Radole ku družstvu.

Vodácky bazár v Brne

 Ako sme prišli k novým člnkom

Je koniec novembra a asi ako jediným z vodákov nám sezóna ešte neskončila. Nie žeby už nebolo dosť zima, to nie, ale priviedla nás k tomu výnimočná udalosť.
Ako každý rok na jeseň sa koná u našich moravských vodáckych susedov vodácky bazár v Brne. Tento rok to vyšlo na 25.a 26. októbra. Je pravda, že my sme tým žili už o mesiac skôr. Nezaobišla sa bez toho ani jediná návšteva u nášho RAQUAckého predsedu Riša. Posledných pár dní sme to prežívali úplne naplno, akurát Hrocho to trošku sabotoval lebo ho nebolo možne zohnať ani v posledný večer pred odchodom. Nakoniec sa ale našlo vysvetlenie, Hrochovi asi nejako blbol mobil, lebo si nenašiel ani jeden neprijatý hovor od nás. Takže jediná možnosť - Hrocho zahoď telefón!

Oetz

Oetz - Rakúske Alpy
30.8.-1.9.2002
Streda večer - ako inak v krčme. Zapíjam s chalanmi predaj svojho horského bicykla, keď ma napadne zavolať Kubovi-vodákovi z Blavi a popriať mu veľa úspechov v Tyrolských Alpách, kde sa chystajú na vodu. Kubo ma hneď prehovára nech idem aj ja s nimi, že príde pre mňa do Kysuce. V piatok skoro ráno vyrážam teda ako jediný z RAQUA teamu do Blavy. Z Blavy odchádzame síce až večer, mám more času a tak pozerám u Kuba vodácke videa. Po videní tých brutalít, ktoré sa dajú prejsť, sa mi zdá že prejdem hocičo. (Toto ma veľmi rýchlo prešlo po splavení ľahšieho úseku prvej rieky v tejto časti Alp.) A to som už po ceste v aute počúval kadejaké strašidelné vodácke historky. Ešťe že som sa stihol poistiť.

Salza

23.-25. august 2002
Ďalší víkend na vode znova v Rakúsku na rieke Salza. Mali sme v pláne síce ísť aj rieku Steyer, ale akosi nevydalo, takže máme čo objavovať aj nabudúce.
Ako vodáci sme fungovali ja s Lacom a náš nádejný nováčik doktor Roman. Taktiež sme robili doprovod aj "akoževodákom" z Martina - Mišo, Ľubo a Milan a ako turisti s nami išli Dandy s Marcelou. Ako vodiča sme využili Mišatuľa.
Už stretávka bola výborná, v lodenici na čističke sa začali otvárač prvé fľaše a to sme ešte ani nevedeli či bude auto, ktoré malo byť okolo 20.00 hod. Toto sa nakoniec zohnalo okolo 22.00 hod a asi dve hodiny sme sa snažili naložiť do neho všetky veci. Keď sa nám to úspešne podarilo, ozval sa majiteľ auta, že si máme vziať iné, čo znamenalo, že budeme musieť znova všetko vykladať a prekladať do iného, aj keď väčšieho auta. Našťastie sa nám to podarilo ukecať a mohli sme vyraziť. Po ceste sa hlavne Martinčania stále dopovali zásobami fernetu, takže cesta do Blavy ubiehala pomerne rýchlo. Prvé problémy začali v Bratislave pred hranicami s Rakúskom, keď tvrdým chlapom z Martina začali mäknúť žalúdky a robili sme nútené zástavky na pregrc. Potom už spali počas celej cesty ako bábätka.

Soča

3.-7.7.2002
Dlho plánovaná akcia Soča 2002 je zrazu tu. Zraz o 18.00 hod pri Zajkovej garáži, ktorá slúži "dočasne" ako lodenica. Stretli sme sa všetci : RAQUA team, teda Hrocho, Zajo a ja, ako vodácka časť zájazdu, Amuša, Martin, Dandy, Marcela, Erich a Mišo ako cykloturistická časť zájazdu. Keď som zbadal množstvo bagáže, lodí a bicyklov, ktoré sme chceli so sebou vziať, mal som troška obavy o miesto v prívese, ale nakoniec sme všetko natlačili a dokonca ostal aj voľný priestor. Okolo pol deviatej bolo už aj auto, takže sme mohli vyraziť. Prvá zástavka bola hneď v Žiline, odkiaľ sme sa museli vracať, pretože sme zabudli vodotesný foťák na vodu. Aká by to už bola Soča bez fotiek.

Belá

Znovu Belá, znova horný úsek, znova 13 kubíkov. Zajko, Hrocho a ja sa pohrávame vo vlnkách, skúšame nájazdy a slučky - skrátka pohoda. Teda až na Hrochove dve krysy. Ešte že sme si kvôli signalizácii nastriekali pádla svetielkovou zelenou a červenou farbou, inak by sme ho Lacovi len ťažko chytali - fest dobrý nápad. Znova ďalšie fotky do ročenky, tentokrát fotil z brehu Erich. Celkom vydarená rozlúčka s jarnou Belou, vody už asi nebude.