Vadičovský potok

Vody je všade po dažďoch veľa a s týmto vedomím sa dá v robote len ťažko vydržať. Telefonát Zajacovi a je rozhodnuté : Ide sa na vodu. Ale kam a s kým a komu pripadne nevďačná úloha vodiča? Ďalšie telefonáty a vodič je na svete - Peťo Laš aj s frajerkou. Rýchlo sa prezliecť, nahodiť záhradku a člnky na kilečko a vyraziť. Zdržanie s tankovaním bez peňazí, potom s peniazmi, vyzdvihnúť Peťa s Mirkou a vyraziť do Vadičovskej doliny.

Bystrica

 E-mail Hrochovi do Nemecka
Subject: Vodácka nedeľa
Nazdar Hrocho.

Trochu ťa naseriem, ale včera (10.2.2002)sme so Zajkom boli na vode. Nádhera. U nás celkom pršalo a preto bolo vody všade dosť, tak sme sa nevedeli rozhodnúť, či ísť Varínku alebo Bystricu. Nakoniec sme sa rozhodli pre Varínku s tým, že ak bude čas ešte stihneme aj Bystricu. Šoféra nám robil Šaňo a aby mu nebolo dlho, zobral si aj Janu.
Už keď sme prišli do Belej, bolo vidno, že vody je viac ako pred týždoom a preto sme išli ešte vyššie, až spoza odbočky na Lutiše.

Varínka

2.2.2002
Zajko, Hrocho, Rišo, Mišo - vodič
Stav vraj 33 cm - 8,6 kubíka v Stráži
Ráno o 08.00 hod v garáži. Prípravy záhradky na kilečko trvali hrozne dlho. Ešte, že nás napadlo ísť najprv pozrieť dobrým autom stav vody na Bystrici:slabota : 74 cm - 6,4 kubíka. To by sa naozaj nedalo. Rýchlo na Varínku cez Zborov a Radôstku a na Varínke to už vyzeralo lepšie. Znovu do garáže, pre Miša, nahodiť člny a vyraziť. Kilečku sa člnový náklad moc nepozdával a začalo štrajkovať. Takže znova do garáže, pozrieť motor, prečistiť sviečky a zasa vyraziť. Tentoraz už "kilečko" celkom išlo a došli sme až do Belej. V strede lyžiarskej sezóny sme s člnmi na streche auta budili v Terchovskej doline značnú pozornosť miestnych aj tých, ktorí išli za lyžovačkou do Vrátnej.

Voda celkom v pohode. Snažili sme sa ísť takticky, slučkami, využívať vracáky a tak, aby sme získali návyk na ťažšiu vodu. Aj keď nie vždy sa nám aj darilo. Na jednom skoku sme počuli len hukot vody a zrazu nám Zajko zmizol z dohľadu a videli sme ho až v perejach za skokom. Samozrejme, že sme skočili za ním a bol to skok niečo okolo metra práve v celkom dobrom úseku. Neskôr to už bola len taká WW I ku koncu s len malými možnosťami na blbnutie. Vystúpili sme až vo Varíne, kde nás už čakal ufrflaný Mišo. Ani sa mu nečudujem po dvoch-troch hodinách sedenia v aute.
Celková bilancia : Varínka je v pohode, zaobišla sa bez krýs.

Salza

Ako dôstojne zakončiť vodácku sezónu? Do rany nám padla Salza v Rakúsku už aj preto, že sme všade počuli len o tejto peknej rieke a vraj aká vhodná by bola pre nás. Že by bola naozaj až taká ťažká alebo nás niekto podcenil? Zišla sa výborná zostava : Zajko, Laco, Rišo a Ďuri sťa by vodič.
Po celej noci v aute sa nám už naozaj nedalo spať a hneď po rozvidnení sme sa išli pozrieť na vodu. "To sa dá splaviť" boli prvé Lacove slová po tom ako sme zbadali potôčik veľkosti "Vajčovky" v letných mesiacoch. Ešte že sme mali so sebou aj spružovač nálady. Hodnú chvíľu trvalo kým sme Laca predsvedčili, že je to takmer nemožné a autom sme museli prejsť dolu prúdom rieky ešte poriadný kus až po maďarský kemp, kde konečne bol dostatok vody na naše hrátky. Krištaľovo čistá alpská riečka a farby jesene na okolitých stromoch - nádhera. Pereje sa striedali s kľudnou vodou a vlny boli ako stvorené na rodeové prvky. Vybláznili sme sa naozaj všetci vrátane Ďuriho, ktorý bol na vode prvý krát. Do kempu v Palfau sme prišli až so zotmením, niečo do brucha, dopiť vzpružovač nálady, zaľahnúť do indianského tipí a ráno znova na vodu. Naozaj nádherne prežitý víkend. Kto nebol môže ľutovať. Len škoda, že sme jednou ranou neurobili aj blízky Steyer. Možno nabudúce.

Belá

 
Znova Belá. Podľa teletextu mal byť naddostatočný stav vody, až 20 kubíkov, čo nám najprv nahnalo strach, avšak pri pohľade na vodu sa nám odvaha znova vrátila. Vody akurát.
Začiatok ako stabilne pri Kokavskom moste, kde sme zo svojimi nafúkovacími kajmanmi pôsobili ako atrakcia pre susedného koňa a náhodných turistov. Zajac, Dandy a Richard. Mišiak v úlohe vodiča na stále naštartovanom citroene. Problémy s kľúčikom v zapaľovaní nás sprevádzali počas celého výletu avšak plavbu riekou nám zneprijemniť naozaj nemohli. Aj počasie nám vyšlo a tak sme prvý krát prešli celú rieku Belá až do L. Hrádku. Samozrejme nazaobišlo sa to bez kúpačky, ale to už k vode patrí. Len a keby nebolo toho tankovania spojeného so zalomením kľúča v zapaľovaní na konci výletu… ale to už je o inom.

Bela 2001 from raqua on Vimeo.

Soča, Koritnica

Slovinsko
Takže nám to naozaj vyšlo. Náš prvý dotyk so svetom skutočných vodákov sa uskutočnil vďaka družbe s vodákmi z Trenčína ("Džekym") a spolupráce s cestovkou Tulák. Dostali sme sa na severný cíp Slovinska do srdca Triglavského národného parku v Julských Alpách. Nádherné takmer tatranské scenérie so snehom na vrcholoch hôr a slniečkom na opaľovanie v dolinách. Rieka alpsky studená s množstvom vĺn, válcov, vracákov a perejí. Naše vodácke duše radosťou zaplesali. Teda vlastne kajakárske, pretože aj tu zastupovali Aqua team Kysuce práve kajakáry na nafukovacích kajmanoch.