Belá

Piatkový telefonát od Petra z Martina hneď zmenil plány na víkend. Belá má 17 kubíkov. To si nemôžme nechať ujsť. Ľubo súhlasí a ako ďalší je tu Mišo. Stretávka s Peťom a Rudom - vodákmi z Martina, veľká káva, pivko a ideme na to. Ja s Peťom sa dohadujeme na vrchný úsek z Podbanského po Kokavský most. Úsek sme zvládli v pohode. Tu nás už čaká Zajo a Rudo. Mišovi Tuľovi sa do toho moc nechce, tak aspoň berie auto. Voda v pohode, skôr ľahká ako ťažká. Od minulého roku sme vodácky naozaj povyrástli. Len chudák Peter z Martina sa dvakrát vykrysil preto, že ho miatla naša náhla zmena rýchlosti pri pokuse o vyhrávanie sa.
Koniec bol pri moste do Kokavy. Ďalej sa to už moc neoplatí. Podvečer sme si ešte išli pozrieť Belú hore od sútoku Tichého a Kôprového potoko po Podbánske. To by bol nášup. Jeden válec za druhým, všetko splývalo do jedinej pereje až do Podbanského. Tak toto si dáme zajtra.

Veľkonočný vodácky víkend

29.-31.3.2002/
Konečne väčšia akcia na vode. Účastníci z Trenčína, Bratislavy a Kysuce. Hneď v prvej krčme v Budatíne sme získali ďalšieho vodáka do partie : Maťa z Diviny. Nádherný víkend aj keď skoro bez vody. Ako prvý objekt bola vytypovaná Varínka, kde však žiadná voda nebola. Presun na "Barborke" /Zajkova škoda sto/ na Jazierce pri Ružomberku ani netrval tak dlho. Hneď sme išli na splav Revúcej a to až niekde úplne zhora, kde sme začali splavovať mokré kamene v koryte rieky. To by som naozaj neveril, že také niečo sa dá splaviť. Aj keď za väčšej vody to môže byť pekné.
Večer v krčme pri pivku stál naozaj za to. Sedel som s strede a z každej strany som počul rozprávanie o vode, vlnách a divokých splavoch, pričom som nevedel kde mám skôr natŕčať uši, aby mi niečo dôležité neušlo. Nikto sa nikam neponáhľal a pivo báječne chutilo a stúpalo do hlavy.

Vadičovský potok

Vody je všade po dažďoch veľa a s týmto vedomím sa dá v robote len ťažko vydržať. Telefonát Zajacovi a je rozhodnuté : Ide sa na vodu. Ale kam a s kým a komu pripadne nevďačná úloha vodiča? Ďalšie telefonáty a vodič je na svete - Peťo Laš aj s frajerkou. Rýchlo sa prezliecť, nahodiť záhradku a člnky na kilečko a vyraziť. Zdržanie s tankovaním bez peňazí, potom s peniazmi, vyzdvihnúť Peťa s Mirkou a vyraziť do Vadičovskej doliny.

Bystrica

 E-mail Hrochovi do Nemecka
Subject: Vodácka nedeľa
Nazdar Hrocho.

Trochu ťa naseriem, ale včera (10.2.2002)sme so Zajkom boli na vode. Nádhera. U nás celkom pršalo a preto bolo vody všade dosť, tak sme sa nevedeli rozhodnúť, či ísť Varínku alebo Bystricu. Nakoniec sme sa rozhodli pre Varínku s tým, že ak bude čas ešte stihneme aj Bystricu. Šoféra nám robil Šaňo a aby mu nebolo dlho, zobral si aj Janu.
Už keď sme prišli do Belej, bolo vidno, že vody je viac ako pred týždoom a preto sme išli ešte vyššie, až spoza odbočky na Lutiše.

Varínka

2.2.2002
Zajko, Hrocho, Rišo, Mišo - vodič
Stav vraj 33 cm - 8,6 kubíka v Stráži
Ráno o 08.00 hod v garáži. Prípravy záhradky na kilečko trvali hrozne dlho. Ešte, že nás napadlo ísť najprv pozrieť dobrým autom stav vody na Bystrici:slabota : 74 cm - 6,4 kubíka. To by sa naozaj nedalo. Rýchlo na Varínku cez Zborov a Radôstku a na Varínke to už vyzeralo lepšie. Znovu do garáže, pre Miša, nahodiť člny a vyraziť. Kilečku sa člnový náklad moc nepozdával a začalo štrajkovať. Takže znova do garáže, pozrieť motor, prečistiť sviečky a zasa vyraziť. Tentoraz už "kilečko" celkom išlo a došli sme až do Belej. V strede lyžiarskej sezóny sme s člnmi na streche auta budili v Terchovskej doline značnú pozornosť miestnych aj tých, ktorí išli za lyžovačkou do Vrátnej.

Voda celkom v pohode. Snažili sme sa ísť takticky, slučkami, využívať vracáky a tak, aby sme získali návyk na ťažšiu vodu. Aj keď nie vždy sa nám aj darilo. Na jednom skoku sme počuli len hukot vody a zrazu nám Zajko zmizol z dohľadu a videli sme ho až v perejach za skokom. Samozrejme, že sme skočili za ním a bol to skok niečo okolo metra práve v celkom dobrom úseku. Neskôr to už bola len taká WW I ku koncu s len malými možnosťami na blbnutie. Vystúpili sme až vo Varíne, kde nás už čakal ufrflaný Mišo. Ani sa mu nečudujem po dvoch-troch hodinách sedenia v aute.
Celková bilancia : Varínka je v pohode, zaobišla sa bez krýs.

Salza

Ako dôstojne zakončiť vodácku sezónu? Do rany nám padla Salza v Rakúsku už aj preto, že sme všade počuli len o tejto peknej rieke a vraj aká vhodná by bola pre nás. Že by bola naozaj až taká ťažká alebo nás niekto podcenil? Zišla sa výborná zostava : Zajko, Laco, Rišo a Ďuri sťa by vodič.
Po celej noci v aute sa nám už naozaj nedalo spať a hneď po rozvidnení sme sa išli pozrieť na vodu. "To sa dá splaviť" boli prvé Lacove slová po tom ako sme zbadali potôčik veľkosti "Vajčovky" v letných mesiacoch. Ešte že sme mali so sebou aj spružovač nálady. Hodnú chvíľu trvalo kým sme Laca predsvedčili, že je to takmer nemožné a autom sme museli prejsť dolu prúdom rieky ešte poriadný kus až po maďarský kemp, kde konečne bol dostatok vody na naše hrátky. Krištaľovo čistá alpská riečka a farby jesene na okolitých stromoch - nádhera. Pereje sa striedali s kľudnou vodou a vlny boli ako stvorené na rodeové prvky. Vybláznili sme sa naozaj všetci vrátane Ďuriho, ktorý bol na vode prvý krát. Do kempu v Palfau sme prišli až so zotmením, niečo do brucha, dopiť vzpružovač nálady, zaľahnúť do indianského tipí a ráno znova na vodu. Naozaj nádherne prežitý víkend. Kto nebol môže ľutovať. Len škoda, že sme jednou ranou neurobili aj blízky Steyer. Možno nabudúce.