Salza

23.-25. august 2002
Ďalší víkend na vode znova v Rakúsku na rieke Salza. Mali sme v pláne síce ísť aj rieku Steyer, ale akosi nevydalo, takže máme čo objavovať aj nabudúce.
Ako vodáci sme fungovali ja s Lacom a náš nádejný nováčik doktor Roman. Taktiež sme robili doprovod aj "akoževodákom" z Martina - Mišo, Ľubo a Milan a ako turisti s nami išli Dandy s Marcelou. Ako vodiča sme využili Mišatuľa.
Už stretávka bola výborná, v lodenici na čističke sa začali otvárač prvé fľaše a to sme ešte ani nevedeli či bude auto, ktoré malo byť okolo 20.00 hod. Toto sa nakoniec zohnalo okolo 22.00 hod a asi dve hodiny sme sa snažili naložiť do neho všetky veci. Keď sa nám to úspešne podarilo, ozval sa majiteľ auta, že si máme vziať iné, čo znamenalo, že budeme musieť znova všetko vykladať a prekladať do iného, aj keď väčšieho auta. Našťastie sa nám to podarilo ukecať a mohli sme vyraziť. Po ceste sa hlavne Martinčania stále dopovali zásobami fernetu, takže cesta do Blavy ubiehala pomerne rýchlo. Prvé problémy začali v Bratislave pred hranicami s Rakúskom, keď tvrdým chlapom z Martina začali mäknúť žalúdky a robili sme nútené zástavky na pregrc. Potom už spali počas celej cesty ako bábätka.

Soča

3.-7.7.2002
Dlho plánovaná akcia Soča 2002 je zrazu tu. Zraz o 18.00 hod pri Zajkovej garáži, ktorá slúži "dočasne" ako lodenica. Stretli sme sa všetci : RAQUA team, teda Hrocho, Zajo a ja, ako vodácka časť zájazdu, Amuša, Martin, Dandy, Marcela, Erich a Mišo ako cykloturistická časť zájazdu. Keď som zbadal množstvo bagáže, lodí a bicyklov, ktoré sme chceli so sebou vziať, mal som troška obavy o miesto v prívese, ale nakoniec sme všetko natlačili a dokonca ostal aj voľný priestor. Okolo pol deviatej bolo už aj auto, takže sme mohli vyraziť. Prvá zástavka bola hneď v Žiline, odkiaľ sme sa museli vracať, pretože sme zabudli vodotesný foťák na vodu. Aká by to už bola Soča bez fotiek.

Belá

Znovu Belá, znova horný úsek, znova 13 kubíkov. Zajko, Hrocho a ja sa pohrávame vo vlnkách, skúšame nájazdy a slučky - skrátka pohoda. Teda až na Hrochove dve krysy. Ešte že sme si kvôli signalizácii nastriekali pádla svetielkovou zelenou a červenou farbou, inak by sme ho Lacovi len ťažko chytali - fest dobrý nápad. Znova ďalšie fotky do ročenky, tentokrát fotil z brehu Erich. Celkom vydarená rozlúčka s jarnou Belou, vody už asi nebude.

Belá

Belá klesá - 13 kubíkov - je to už málo, ale aj tak ideme so Zajkom na horný úsek od sútoku Kôprovho a Tichého. Aj keď sa to už nedá porovnať s vodou z nedele 5.5., ale zasa sa dá zastaviť a poihrať. Aspoň sme porobili fotky do ročenky. Ľubo síce jedenkrát vykrysil ale v pohode. Jaj, veru už to bolo úplne o niečom inom ako v nedeľu.

Belá

5.5.2002
Znovu v Tatrách. Belá má cca 26 kubíkov. Tentokrát ja, Zajko, Hrocho a Juro. Voda stúpla a vyzerá to nádherne. Ja s Hrochom sa rozhodujeme pre horný úsek Belej + kúsok z Kôprovho potoka. Ten je samý skok medzi balvanmi v úzkom koryte. Spád je naozaj veľký. Slabá triaška v rukách od strachu, ale toto si neodpustíme. Ktovie kedy tu bude znova voda.

Belá

Piatkový telefonát od Petra z Martina hneď zmenil plány na víkend. Belá má 17 kubíkov. To si nemôžme nechať ujsť. Ľubo súhlasí a ako ďalší je tu Mišo. Stretávka s Peťom a Rudom - vodákmi z Martina, veľká káva, pivko a ideme na to. Ja s Peťom sa dohadujeme na vrchný úsek z Podbanského po Kokavský most. Úsek sme zvládli v pohode. Tu nás už čaká Zajo a Rudo. Mišovi Tuľovi sa do toho moc nechce, tak aspoň berie auto. Voda v pohode, skôr ľahká ako ťažká. Od minulého roku sme vodácky naozaj povyrástli. Len chudák Peter z Martina sa dvakrát vykrysil preto, že ho miatla naša náhla zmena rýchlosti pri pokuse o vyhrávanie sa.
Koniec bol pri moste do Kokavy. Ďalej sa to už moc neoplatí. Podvečer sme si ešte išli pozrieť Belú hore od sútoku Tichého a Kôprového potoko po Podbánske. To by bol nášup. Jeden válec za druhým, všetko splývalo do jedinej pereje až do Podbanského. Tak toto si dáme zajtra.