5. januára 2005

Skialp "Kráľová studňa"

Nápad sa zrodil v chorej Rišovej hlave pár hodín pred jeho uskutočnením. Telefonicky zajednával nocľah na chate Kráľová studňa, kde sme mali ísť ďalší víkend na dvojdňovú turistiku za účelom oslavy Zajkových narodenín. Chatár si pravdepodobne myslel, že si z neho robíme srandu, pretože sa k ním cez snehovú barieru aj tak nedostaneme. Aby sme ho presvedčili, že sme pomerne zdatní, dohodli sme sa že to dojednáme osobne na chate a urobíme si z toho skialpinistický výlet. Účastníci stabilní : dvaja šialenci Rišo a Zajo.

Budíček o 04.00 hod, odchod z garáže o 04.30 hod. Nasledovala cesta na Šturec, ktorý sme dúfali, že bude prechodný po snehovej nádielke z predcházdajúceho dňa. Cieľ bol jasný - chata Kráľová studňa. Na Šturci sme boli ešte za tmy, krátka príprava výstroje a čakanie na brieždenie. Keiže ranné zore bolo ešťe v nedohľadne rozhodli sme sa vyraziť už za tmy. Prvé metre v prešľapanej stope vyzererali nádejne, táto však opadla keď asi po 50 metroch stopa skončila. Nasledovalo tvrdé prešľapavánie stopy v asi 1,2 metra hlbokom snehu. Značka ukazovala jasný smer - priamo na strmý zalesnený svah. Graduje, graduje, graduje... Slová rozplývania sa nad pekným výletom vystriedali tvrdé nadávky. Našťastie sme s chladnou hlavou zmenili taktiku a vrátili sme sa obkľukou späť na cestu. Opäť to vyzeralo s výletom nádejne, až na stále poznámky Zajaca: Vrátime sa?! Pokračovali sme ďalej aj napriek týmto provokáciam až kým sme nezistili, že sme naozaj zbehli z vytýčenej trasy. Pokúsili sme sa o záchranu brodením sa v hlbokom snehu lesným porastom smerom k hrebeňu, ale aj to sme po niekoľkých stovkách metroch v strmom svahu vzdali a vrátili sa späť na cestičku. Keďže bolo jasné že za vidna nestihneme prísť na chatu a späť k autu, Zajko sa definitívne rozhodol pre cestu späť. Rišo pokračoval ešte asi 45 minút až po zelenú značku a tiež sa vrátil naspäť. Šťastné vzájomné stretnutie v bivakovacej chatke a rýchly návrat k autu. Spiatočná cesta prešľapanou stopou už bola o niečom inom. Za nejaké dve-tri hodiny sme boli na parkovisku pri aute, kde nás čakal štáb televízie TA3 s kamerou. Po chvíli nám došlo, že tu nie sú kvôli nám, ale nakrúcajú dopravné správy z horských prechodov. Preto sme im ani neposkytli žiadné intervium. Pod Šturcom sme sa zastavili na domácu zabíjačku, pivo a kávu a prepchatý žrádlom a dojmami sme v Martine ešte stihli výhodnú kúpu : skialpové lyže s viazaním za bezkonkurenčnú cenu.
Po prehodnotení výletu sme rozhodli nasmerovať naše kroky na oslavu Zajkových narodenín radšej do známej oblasti Malej Fatry. Cieľ nás síce pokoril ale víťazmi sme aj tak my.