Tu hore
krok je dlhší ako míľa,
dych chvíľami oťažieva,
výška odmerať sa nedá
nekonečno rozmer výhľadom nadobúda
pot slanším zdá sa,
spoznáš význam slova krása...
Tu hore
dotknúť sa smieš neba,
spoznáš v okamihoch nepoznaných sám seba,
aj vzduch chuť má lepšiu,
ľudia skrze priateľstvá napĺňajú dušu...
Tu hore
zdáš sa byť všetkým,
nie si ničím,
nie každý dokáže nadýchnuť sa výšin...
Niekoho na horách napadne verš, niekoho nadávky na počasie ale väčšinou sa len tak potácame snehovými závejami na vrchol do hmly. Aspoň že to počasie nám "vyšlo"...
Historia RAQUA teamu sa píše u Riša. Aj táto akcia začala v piatok večer otvorením ďalšej fľaše Tuzemského umu v Rišovej kuchyni. Rozoberali sme to až do druhej v noci, takže ranné polhodinové meškanie bolo úplne v norme. Dokonca ani Zajko nezaspal (tá Katka ma čarovný vplyv).
