Veľkonočný splav Hrona a Dunaja
alias
Na kávičku do Budapešti.
Expedičná výprava s Riom splnila takmer všetko to, čo som ako začínajúci vodák od kajakingu očakával: naložiť do kajaku všetko potrebné na prežitie v divočine s trochou jedla na pár dní a vydať sa na putovanie po rieke neznámou krajinou, objavovať jej zákutia, sem tam zakotviť, vystúpiť na breh, prejsť sa na pevninu, prípadne len prespať pri ohni v blízkosti lode a vody. Pri ohni počúvať historky zo života spoluplaviacich sa, sem tam nejaká trampská pieseň s gitarou, čo sa ticho nesie ponad vodu do diaľky. Zaspávať za žblnkotu vĺn rozbíjajúcich sa o breh a pri tomto zvuku aj vstávať spolu s prvými vtákmi, hodiť niečo do seba a znova putovať ďalej po rieke do neznáma.... Toto všetko sa mi splnilo až teraz po rokoch vodáckeho života na splave s Riom.
Začali sme na Hrone v dedine Hronovce. Pri pohľade na malé batožinové komory na prepravu vecí v kajaku som z pripravenej batožiny vyradil polovicu bagáže. Keď som to však konečne naložil do kajaku, zistil som, že som zabral len polovicu priestoru. Ale už sa mi to nechcelo prebaľovať- čo nemám to nepotrebujem. A naozaj som s tým v pohode prežil. Ovládanie morského kajaku na mierne tečúcej vode som si rýchlo vyskúšal kým sa väčšina ešte len balila a bol som spokojný. Loď bola naozaj rýchla a tešil som sa na brutálnu pádlovačku po "divokom" Dunaji a Hrone.
Plavba ubiehala pomerne rýchlo, miestami takmer 10 km za hodinu, čo pri plánovanej trase 30 km na deň bolo naozaj veľa. Dlžka trasy a tempo bolo prispôsobené pre rekreantov, takže sme ho hravo prekonali.
Do Dunaja sme sa vliali pod Ostrihomom a Štúrovom a proti prúdu do Ostrihomu sa nikomu ísť nechcelo, tak sme pokračovali smerom dole ešte asi 2 km a zakotvili sme na maďarskom brehu Dunaja. Postaviť stany, rozložiť oheň - samozrejme za použitia kresadla, niečo zjesť a užívať si príjemný a celkom teplý večer. Pohodová gitarka - v hlave mi už zostala len pieseň od Nerezu - všetko bolo perfektné. Teda až do rána, keď som sa zobudil na to, že mi na steny stanu buší dážď. To zas bude deň :-(
Našťastie dážď prestal pomerne skoro, celkom sa vyčasilo a počas plavby sme stihli aj parádnu pešiu turistiku na Vysegrad. Trochu kultúry a spoznávania, predtým výborný obed v miestnej reštaurácii.
Večer sme znova zastavili na pravom brehu, kde nám už dvojica zaľúbencov pripravila táborisko s ohňom a drevom, znova historky z vodáckého i všedného života. S Riom sme nakoniec ostali len sami dvaja pri ohni pristihnutý neskorou nočnou hodinou.
Posledný deň tripu sme pádlovali už len pomenej, predĺžili sme si vychádzku po brehu v nejakom kúpeľnom mestečku Szentedre, kde sme ako bosonohí turisti absolvovali rýchlu prehliadku mestečka spolu s parádnym obedovým menu v uličkách mesta a horšou kávou v mafianskom hoteli. O to viac nám ale chutila káva v Budapešti spolu s miestnou špecialitou - voľajaké šomloi - sladký dezert s výbornou chuťou.
Vďaka za skvelý výlet účastníkom zájazdu, piešťanskému pivovaru ako sponzorovi za výborné a naozajstné pivo.
Účastníci zájazdu: poriadateľ Rio, pivovarník Aurel, otužilec Peter, MacGyver Viktor, dvaja zaľúbenci Renča s Andrejom a ja.
P.S.: Ako povedal Aurel: niekedy môže trvať cesta na kávu aj tri dni, hlavne keď sa rozhodneš na ňu ísť do Budapešti na kajakov. A ešte keď ťa na ňu zavolá niekto, kto kávu vlastne ani nepije...
Plavba ubiehala pomerne rýchlo, miestami takmer 10 km za hodinu, čo pri plánovanej trase 30 km na deň bolo naozaj veľa. Dlžka trasy a tempo bolo prispôsobené pre rekreantov, takže sme ho hravo prekonali.
Do Dunaja sme sa vliali pod Ostrihomom a Štúrovom a proti prúdu do Ostrihomu sa nikomu ísť nechcelo, tak sme pokračovali smerom dole ešte asi 2 km a zakotvili sme na maďarskom brehu Dunaja. Postaviť stany, rozložiť oheň - samozrejme za použitia kresadla, niečo zjesť a užívať si príjemný a celkom teplý večer. Pohodová gitarka - v hlave mi už zostala len pieseň od Nerezu - všetko bolo perfektné. Teda až do rána, keď som sa zobudil na to, že mi na steny stanu buší dážď. To zas bude deň :-(
Našťastie dážď prestal pomerne skoro, celkom sa vyčasilo a počas plavby sme stihli aj parádnu pešiu turistiku na Vysegrad. Trochu kultúry a spoznávania, predtým výborný obed v miestnej reštaurácii.
Večer sme znova zastavili na pravom brehu, kde nám už dvojica zaľúbencov pripravila táborisko s ohňom a drevom, znova historky z vodáckého i všedného života. S Riom sme nakoniec ostali len sami dvaja pri ohni pristihnutý neskorou nočnou hodinou.
Posledný deň tripu sme pádlovali už len pomenej, predĺžili sme si vychádzku po brehu v nejakom kúpeľnom mestečku Szentedre, kde sme ako bosonohí turisti absolvovali rýchlu prehliadku mestečka spolu s parádnym obedovým menu v uličkách mesta a horšou kávou v mafianskom hoteli. O to viac nám ale chutila káva v Budapešti spolu s miestnou špecialitou - voľajaké šomloi - sladký dezert s výbornou chuťou.
Vďaka za skvelý výlet účastníkom zájazdu, piešťanskému pivovaru ako sponzorovi za výborné a naozajstné pivo.
Účastníci zájazdu: poriadateľ Rio, pivovarník Aurel, otužilec Peter, MacGyver Viktor, dvaja zaľúbenci Renča s Andrejom a ja.
P.S.: Ako povedal Aurel: niekedy môže trvať cesta na kávu aj tri dni, hlavne keď sa rozhodneš na ňu ísť do Budapešti na kajakov. A ešte keď ťa na ňu zavolá niekto, kto kávu vlastne ani nepije...