Hneď prvý deň sme si dali na rozjazd dolný úsek Venter Ache, na druhý deň horný úsek. Na hornom úseku pod mostom v uzavretom kaňone sme trochu problematicky prenášali jedno miesto, inak to bolo pre nás prejazdné. Že to naozaj nebolo ľahké potvrdzuje jedno natiahnuté rameno a jedna prasknutá loď. Tú sme však hneď večer zvarili pri fľaši červeného vína.
Na ďalší deň sme si dali úsek Ötzu zv. medzimostie, kde sme prenášali jeden strom zachytený medzi kameňmi. Rieka tu už nemala charakter prudko padajúceho úzkeho kaňonu, bola širšia a prehľadná a často sme išli iba na oči a prehliadali len naozaj komplikované úseky.Objavili sa síce aj nejaké krysy, avšak bez ľudských a materiálových strát. Niektorý odvážlivci si dali aj asi 6 m vysoký skok s nepríjemným dopadom vedľa kameňa. Pred večerou sme si ešte išli pozrieť slávny úsek Wellerbrucke, chalani sa žhavili na druhý deň. A naozaj ho Adam s Mirom aj išli. Po dlhej vynáške lodí a príprave záchrany to v pohode splavili, Adam si dal dokonca aj dupľu. Na rozlúčku sme ešte spláchli slalomku, nech si aj záchranári užijú vodu.
a ďalšie:
a videjko od Matesa:
