Belá

Dnes sme spravili prieskum horného úseku Belej po tatranskej víchrici. Nástup pri vodárni. Aké to prekvapenie - len jedna prenáška stromu na celom úseku až k bufetu. Aj keď nebolo to zadarmo. Asi sme sa už moc nudili, tak ma chalani ku koncu vyblokovali a skončil som obesený na jednom zo stromov ponad hladinu. Ku brehu asi tri metre, ku koncu stromu asi meter, zadok kajaku protiprúdu a predok pod stromom. Našťastie som zaujal stabilizovanú polohu s telom na strome a s úsmevom som čakal na záchranu.
Juraj teda prvý krát použil novú hádzačku a obetavo ma s Richardom vytiahli spod stromu. Otec Miroslav sa v rámci súdržnosti rozhodol zaplávať v ľadovej vode, predtým si však obozretne odložil kajak na druhom brehu rieky. Vydarená záchrana, vďaka bohu za šikovných a obetavých spolujazdcov, nebyť ich tak tam kempujem do dnes.
Nižšie sme ešte objavili osamotený prerazený raft zaseknutý v prúde pod stromami. Hneď nás napadlo, či to nie je raft, ktorý sme videli pri pití kávy v bufete u Naďky, do ktorého nasadali nejaký dospelý, jedno malé dieťa a pes a my ako "skúsený" kajakári sme nedokázali pochopiť ich "odvahu". Po chvíli sa objavili aj majitelia raftu (boli to oni), s ktorými sme sa ho pokúsili vytiahnuť, avšak bezúspešne. Neskôr, keď som čítal ich príbeh na raft.cz, mi naskakovali zimomriavky. Vďaka bohom, že to skončilo vcelku dobre.  

A Belá stále nad 90 cm...