Belá

Dnes sme spravili prieskum horného úseku Belej po tatranskej víchrici. Nástup pri vodárni. Aké to prekvapenie - len jedna prenáška stromu na celom úseku až k bufetu. Aj keď nebolo to zadarmo. Asi sme sa už moc nudili, tak ma chalani ku koncu vyblokovali a skončil som obesený na jednom zo stromov ponad hladinu. Ku brehu asi tri metre, ku koncu stromu asi meter, zadok kajaku protiprúdu a predok pod stromom. Našťastie som zaujal stabilizovanú polohu s telom na strome a s úsmevom som čakal na záchranu.

Belá

Na Belej 90 cm, voda po povodniach opadla, tak sme to išli vyskúšať.
Koryto úplne zmenené, kde predtým tiekla voda bolo sucho a našla si nové koryto. Na brehu a vo vode množstvo popadaných  stromov, takže sme čakali prúser za každou zákrutou. Ale voda krásna, nová Belá s novou scenériou vývratov a stromov naklonených nad vodou.
Prežili sme aj tri kúpania, teda aj o adrenalín bolo postarané, našťastie bez ujmy na zdraví a materiále. 

Veľké sídliskové dobrodružstvo

Belá má 180 cm!!!

Vo vodáckych kruhoch táto informácia vyvolala veľké reakcie a rozbehla živú emailovú a telefonickú diskusiu medzi kajakármi z celého Slovenska. Za všetko hovorí hororové video od Juraja nižšie. Kedže je to predsa len veľa - naozaj to hučalo, nielen voda ale aj kamene a stromy, bolo všetkým jasné, že bude treba zvážiť iné možnosti. Na Orave a Liptove tečie takmer všetko čo ma nejaké koryto, veľa veci až moc, takže rozhodovanie bolo celkom ťažké.

Keď mi Juraj navrhol splaviť potok ktorý pozná, pretože preteká jeho sídliskom okolo paneláku a ktorý má vody tak akurát, neváhal som a vyrazil na Liptov. Potok na vysadacom mieste, kde sme nechali jedno auto vyzeral skutočne pekne s akurátnym stavom vody, tak sme sa vydali proti prúdu  až k dedinke Smrečany, kde sme zahájili možno aj prvosplav pri hasičskej zbrojnici pod dvoma umelými stupňami. Juraj čo to napozeral deň dopredu a čo to sme napozerali spolu cestou hore, takže sme to skonštatovali na cca hodinku pádlovania a následne sme mali ísť na nejakú ďalšiu riečku v okolí. Prvé metre boli neskutočne rýchle, vyškerení sme si užívali tobogan. Všetko išlo v pohode až po koniec dediny, kde sme sa stretli s kajakármi z Trenčína, ktorí sa našťastie nedali nahovoriť na jazdu s nami. Ďalej aj napriek absencii vracáčikov sa nám vždy podarilo uchytiť za nejaké steblo trávy, konár alebo kameň na brehu, zastaviť, vystúpiť a pozrieť problematické miesta, prípadne ich preniesť cez džungľu na brehoch potoka. Spočiatku sme to brali v pohode, ale ako začali prenáškové metre prevládať nad tými splavenými, trochu sme klesali na duchu. Našťastie nás z tejto skepsy dostalo to, že sme s kajakmi zastavili na malom ostrove v strede potoka, voda z jednej strany, voda z druhej strany a pred nami zakliesnený strom. No čo, veď to prejdeme po vlastných cez vodu a otestujeme suché gate :-) Avšak už asi meter od brehu mi začala voda podmývať nohy a musel som sa vrátiť, napriek tomu, že z jednej strany na druhu to bolo možno 5 metrov a išiel som nejlepšie vyzerajúcim miestom na brod. Začali sme sa ošívať - ako z toho čo najlepšie vybrdnúť. Padol aj návrh volať Mirovi, nech pre nás pošle vrtuľník a oslobodí nás. Juraj dokonca navrhol použiť rozum. Žeby bol v tej chvíli už naozaj bezradný? Našťastie mal vo veste nôž s ktorým sa dá zapáliť oheň a ja v lodi lekárničku. Nakoniec sme sa cez jeden zo stromov vzájomne odistili na hádzačke a pomocou pádiel prešli po jednom mokrou nohou na druhý breh a obdobne pretiahli aj loďky.

Neskôr nám "splav" spestrilo asi 200 (či 300?) metrové ťahanie lodí na hopšnúrach po lúke ako mulice a niekde potom aj prenášanie asi troch hatí. Kajakovaním cez sídlisko sme vyvolali trocha rozruch, Juraj bol za hviezdu - každý ho poznal, aspoň nám diváci zabezpečili malé videjko, keďže ja som si zabudol príslušenstvo ku kamere v aute. Aj nejaké skoky cez hate sme dali vzájomne sa istiac. Juraj bol síce trocha smutný, že ma vytiahol na vodu, kde trojhodinový splav z časti spočíval v pozeraní, prípadne prenášaní padnutých stromov, avšak že sa teším a páčilo sa mi to som ho presvedčil slovami: "Juraj, ja keby som tu býval a zavolal kamarátov na vodu, tak by som to predtým aspoň prečistil". Toto mu hneď zdvihlo náladu a ja som bol naozaj rád, že som sa zúčastnil a pripomenul si časy, keď sme ako začínajúci kajakári splavovali všetky dedinské potoky v okolí niekedy v teplotách mierne nad nulou keď prišlo prvé topenie sa snehu.

Smrečianka from raqua on Vimeo.

Belá

Teplý letný deň pod Tatrami, vynáška na Kôprak, eskymák hlavou miesto pádla, následne jazda bez pádla a Topo duo v akcii. Nádherný deň.