Konečne po rokoch na Belú Rišo a Lubo, ideme prevetrať naše kriakovky, na nejaké rodeo sa už naozaj po tých rokoch necítime a po piatich rokoch prestávky naša prvá lepšia voda, minulú Zázrivku ani nerátam. Ako vozidlo sme zobrali dodávku, nahádzali kajaky na korbu a hybaj na Belú. Vody naozaj dosť, to sme videli už na moste do Kokavy. Auto sme odstavili na parkovisku pred Permonom a vybehli sme smerom k sútoku Tichého a Kôprovho potoka. Voda ideálna a stretli sme aj chalanov z Košíc, ktorý išli od vodárne nad Permonom a potvrdili zjazdnosť bez padlých stromov. Po ceste k autu nás napadlo prejsť k Permonu, kde sme odchytili kajakára Riša z Prešova a po chvíli prišiel aj Miro z L.Mikuláša s ďalším Mirom zo Žiliny.
Dodávku sme odviezli k bufetu ku Kokavskému mostu a hybaj na vodu. Po rokoch bez pádlovania na divej vode sme sa trochu triasli, trochu strnulý sme naštastie všetko prešli v pohode. Pri bufete nahádzať osem kajakov do dodávky, šesť kajakárov dozadu, dvaja do kabíny a znova k Permonu a potom ešte raz s konečnou až pri železnom moste do Kokavy. Medzitým sme sa ešte stretli s Jackiem a Dušanom z Trenčína, s ktorými sme kedysi na kajmanoch absolvovali prvý krát Soču a Korytnicu a absolvovali sme spolu dve jazdy. Ruky vyťahané až po kolena, úplne bez síl rozoberáme dojmy cestou domov.
